Šperky z chirurgickej ocele sa vďaka svojim vlastnostiam bežne používajú v piercingových prevádzkach po celom svete. Piercingov existuje veľké množstvo, prepichujú sa rôzne časti tela. Rekordmankou je istá žena, ktorá má na tele niekoľko tisíc piercingov – vlastne sa z nej stala žijúca reklama. Ako vlastne piercing vznikol?
Prvé piercingy mali podľa historických dôkazov ľudia v uchu. V Austrálii bolo nájdené dosiaľ najstaršie zachované, mumifikované telo. Na ušiach človeka, starého viac než 5 000 rokov, našli nasadené kovové ozdoby. Je dosť možné, že tento človek sa chcel takto chrániť, pretože starodávne kmene verili, že zlí duchovia, ktorí prúdia okolo ľudského tela, sa môžu dostať dovnútra práve cez uši. Takéto kovové ozdoby ich mali odpudzovať.
Do obdobia pred asi 4 000 rokmi sa datuje prvý nosný piercing. Hovorí sa o ňom v jednej z kníh Starého zákona, Genesis. V prostredí Stredného východu odkazuje na sluhu, ktorého poslal prorok Abrahám, aby našiel vhodnú ženu pre jeho syna Izáka. Sluha k nemu doviedol Rebeku, ktorá ako jeden z darov dostala š Prvý piercing nosa sa vraj objavil pred asi 4 000 rokmi niekde na Strednom východe. Kniha Genesis spomína Abraháma, ktorého sluha hľadal ženu pre jeho najstaršieho syna. Rebeke, ktorá sa mala stať Izákovou ženou, daroval šperk, ktorého hebrejský názov je šarif. Preložiť sa dá ako náušnica ale tiež ako krúžok do nosa, čo je šperk, ktorý v tom čase miestni ľudia hojne používali. V tradícii dodnes pokračujú beduínske kmene.
V období šestnásteho storočia mogulskí si vladári zo Stredného východu podmaňovali Indiu, a prvky ich kultúry, vrátane nosenia nosných piercingov, sa stali súčasťou indickej kultúry. Piercing v nose dodnes nosia indické ženy. Tradičná indická medicína veri, že krúžok žene zmierni bolesti v čase menštruácie a uľahčí i pôrod.
Do Indie dochádzali od konca 60. rokov prúdy hippies, ktorí tam nachádzali duchovné uspokojenie. Po zoznámení sa s miestnou kultúrou si odtiaľ okrem iného odnášali práve krúžky v nosoch. Neskôr ich od nich prevzali členovia hnutia punk, pre ktorých to bol symbol protestu proti konvenciám.
Prepichovanie jazykov začalo byť tradíciou u amerických civilizácií Aztékov a Mayov. Spolu s nimi sa našlo i niekoľko kmeňov v severozápadnej Amerike, ktoré to robili z podobných dôvodov – aby krv z jazyka obetovali bohov alebo sa s nimi v stave delíria z nesmiernej bolesti mohli „rozprávať“.
Tradícia prepichovania a prerezávania pier bola v dávnej minulosti svetovo najrozšírenejšou formou piercingu. Mnohé národy sa takto „vyzdobovala“ veľmi bizarným spôsobom. No krúžkom z kovu, ako je to obľúbené dnes, si pery ozdobovali len dva africké kmene, nachádzajúce sa ďaleko od seba. Nubovia z Mali a etiópski Dogoni. Pre Dogonov má piercing silný náboženský význam.